Lucia Dovičáková / Márnosť desivá / Krokus Contemporary Art Gallery / Bratislava / 25. 3.-19. 4. 2011
Lucia Dovičáková – Márnosť desivá
Otvorenie výstavy: štvrtok, 24.3.2011, 19.00
Trvanie výstavy: 25.3.-29.4.2011
Miesto konania: Krokus Galéria, Námestie 1. mája 3, 81106 Bratislava
Otvorené: Po. – Pia. 15.00 – 19.00 (a na základe telefonickej dohody)
Krokus Galéria Vás srdečne pozýva na otvorenie samostatnej výstavy slovenskej umelkyne Lucie Dovičákovej. Autorka sa predstaví výberom z najnovších prác, okrem malieb sa v poslednom období intenzívne venovala tvorbe akvarelov a na výstave bude mať premiéru aj jej nové video. Pri tejto príležitosti vychádza prvý katalóg Lucie Dovičákovej v slovenskom a v anglickom jazyku.
Keby bola Lucia Dovičáková spisovateľka, asi by sa najlepšie cítila v žánroch ako tragikomédia, groteska alebo satira. Jej výtvarná tvorba srší humorom a iróniou aj v prípadoch, kedy sú jej témy v podstate vážne a jej cieľom je kritická reflexia. Humor je výborný komplic pri odhaľovaní často nepríjemnej pravdy a autorka ho využíva ako silnú zbraň, ktorou mieri na svoje okolie, svoju generáciu, svoje pohlavie a v neposlednom rade na seba samú.
Tvaroslovie Dovičákovej malieb, prác na papieri a videí je možné vnímať v kontexte smeru, ktorý kunsthistória nazýva bad painting alebo zlá maľba. Autorke ide predovšetkým o vykreslenie príbehu, o atmosféru a o konfrontovanie diváka so zobrazenou pointou. Jej vizuálny jazyk však referuje aj o postoji k samotnému médiu maľby. Dovičáková vyhľadáva šťavnatú maľbu plnú emócií a aby dosiahla svoj cieľ, nebojí sa balansovať na hranici gýča, používa hyperboly a jej práce sú miestami blízke insitnému umeniu, karikatúre či knižnej ilustrácii. V maľbe neestetizuje, ale odvážne riskuje, veď v hre nie je nič menšie, ako veľmi osobný a silne autobiografický umelecký program.
Hlavnými aktérkami jej diel sú predovšetkým ženy. Byť príslušníčkou „nežnejšieho“ pohlavia vždy znamenalo spĺňať určité spoločenské konvencie, vyzerať a správať sa podľa zavedených noriem a vymedziť sa voči mužom. Svoje postavy Dovičáková pritom nevníma ako pasívne obete patriarchálneho systému, necháva ich konať alebo práve upozorňuje na ich nečinnosť a spokojnosť so stavom vecí. Voči sebe i voči svojmu pohlaviu nie je zhovievavá, ak tuší, že slepé rešpektovanie noriem je len otázkou pohodlia. Vo svojich najnovších prácach autorka s humorom prehodnocuje historické postavy a ženské role minulých storočí, ako ich poznáme z historickej literatúry či mytológie. S chuťou preveruje platnosť tradičných stereotypov a jej kompozície prevažne s jednou hlavnou hrdinkou odkrývajú archetypy a banalitu ženskej každodennosti, ktorá sa dodnes v porovnaní so svetom mužov marginalizuje a spochybňuje.
Text: Gabriela Kisová
Lucia Dovičáková (*1981 v Košiciach), absolventka Fakulty umení TU Košice (ateliér prof. Rudolfa Sikoru), finalistka Ceny Oskára Čepana za rok 2006, vystavovala o. i. v Prahe, Berlíne, Viedni, Londýne. Venuje sa maľbe, kresbe, animovanému filmu. Žije a tvorí v Košiciach.
artalkweb.wordpress.com 